Otto Smik

	Otto Smik
Osobné informácie
Štát	Česko-Slovensko; Francúzsko; Spojené kráľovstvo
Narodenie	20. január 1922; Bordžomi, SSR Gruzínsko (dnešné Gruzínsko)
Úmrtie	28. november 1944 (22 rokov); neďaleko Zwolle, Nemecká ríša (dnešné Holandsko)
Zostrely
Potvrdené zostrely	11 (1× Fw 190A-4, 2× Fw 190A-5, 2× Bf 109F, 1× Fw 190A-6, 1× Fw 190, 1× Fw 190A-8, 3× V-1) + 2 v spolupráci (1× Bf 109G-6, 1× Fw 190A-8)
Pravdepodobné zostrely	2 (1× Bf 109G-4, 1× Fw 190A-5)
Poškodené lietadlá	3 (2× Bf 109, 1× Fw 190A)
Vyznamenania
	5× Čs. vojnový kríž 1939; Čs. medaila Za statočnosť; Čs. medaila za zásluhy 1. stupňa; Pamätná medaila čs. zahraničnej armády; Rad M. R. Štefánika III. triedy; Croix de Guerre avec palme; Záslužný letecký kríž; The 1939-1945 Star; Air Crew Europe Star; Defence Medal; War Medal
Odkazy
	Otto Smik
	Letecký portál; Slovenský portál; Biografický portál

Otto Smik, DFC (* 20. január 1922, Bordžomi – † 28. november 1944, neďaleko Zwolle) bol česko-slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Mal slovenský a židovský pôvod. Stal sa najúspešnejším slovenským stíhačom v službách Britského kráľovského letectva, resp. bojujúcim na strane Spojencov. Oficiálne mu bolo priznaných 11 zostrelov nepriateľských lietadiel. Zahynul pri útoku na železničnú stanicu v Zwolle.

Život

Otto Smik sa narodil a prvých dvanásť rokov prežil v gruzínskom kúpeľnom meste Bordžomi. Jeho otec Rudolf, ktorý pochádzal z Tisovca, tu padol do zajatia počas prvej svetovej vojny. Oženil sa s dcérou cárskeho dôstojníka židovského pôvodu.^[1] Návrat do Česko-Slovenska s rodinou mu bol umožnený až v roku 1934.

Otto už od detstva prejavoval záujem o letectvo. V roku 1937, ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz (Masarykova letecká liga v Bratislave), kedy absolvoval prvé krátke lety v nízkych výškach. V lete roku 1939 začal lety na Straníku pri Žiline, kde kurz pravdepodobne aj úspešne dokončil. Napriek svojmu ekonomickému vzdelaniu prijal pôvodne miesto na letisku vo Vajnoroch. Po rozpade Česko-Slovenska a vypuknutí druhej svetovej vojny sa rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju.

Dňa 18. marca 1940, krátko po vzniku Slovenského štátu, Otto Smik ilegálne odišiel zo Slovenska vo veku 18 rokov. Cez Juhosláviu, Grécko, Turecko a Irán sa dostal do Francúzska. Tu mal prejsť leteckým výcvikom v čs. leteckej skupine. Francúzsko však v bleskovej vojne padlo a Otto Smik odplával 24. júna 1940 do Anglicka.

Smik sa stal jedným z približne 250 Slovákov, ktorí po roku 1939 vstúpili do služieb RAF. V RAF však začal kariéru ako dôstojnícky sluha. Jeho základný letecký výcvik začal až v septembri 1941. Pokračovací výcvik začal v januári 1942 v Kanade, kde získal výborné hodnotenia. 5. januára 1943 bol zaradený k operačnej peruti (312. československá stíhacia peruť v RAF). Pri československých perutiach mal problémy, pretože výcvik v Kanade ukončil v hodnosti Flying Officer (zodpovedajúca hodnosti nadporučíka) ale v československej armáde by mal len hodnosť desiatnika. Medzi viacerými dlhšie slúžiacimi československými letcami takéto zaradenie vzbudilo vlnu odporu.^[2] Tie sa vyriešili na jeho vlastnú žiadosť zaradením do anglickej perute.

V 122. stíhacej peruti lietal na vtedy najnovšej verzii Supermarine Spitfire – F. Mk. IX. Hlavnou úlohou perute bol sprievod bombardérov na ciele v severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku. Prvé vzdušné víťazstvo získal 13. marca 1943. V súboji s Messerschmittmi Bf 109G a Focke-Wulfmi Fw 190 zostrelil jeden Bf 109G. Najskôr bol zostrel uznaný ako pravdepodobný, neskôr mu bol prvý zostrel potvrdený.

Neskôr slúžil v 222. stíhacej peruti. Tu aj 18. októbra 1943 dolietal svoj prvý letecký turnus, po ktorom nastúpil na odpočinok. V roku 1943 dosiahol 7 a 1/2 potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku. 20. októbra 1943 mu britské velenie udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž D.F.C. Do začiatku druhého operačného turnusu v marci 1944 pôsobil ako strelecký inštruktor. 15. marca 1944 nastúpil na druhý turnus v 310. čs. stíhacej peruti, ktorá sa v tom čase pripravovala na vylodenie v Normandii. Od 6. júna 1944 sa stala hlavnou úlohou perute ochrana inváznych pláží a útoky na nemeckú dopravu v Normadii.

Dňa 3. júla 1944 bolo 134. krídlo (ku ktorému patrila aj 310. peruť) vyčlenené na obranu Británie, ktorú v tom čase začali trápiť strely V-1 (Fieseler Fi 103). Najväčšie úspechy proti V-1 dosiahol práve Otto Smik. 8. júla 1944 zničil tri V-1 a dostalo sa mu uznania aj v britskej tlači a následne sa stal veliteľom druhej letky 312. čs. stíhacej perute. Dňa 3. septembra 1944 310. a 312. peruť sprevádzali bombardéry Halifax pri nálete na letisko v Soesterbergu. Na ceste späť zaútočil Smik aj so svojím rojom na letisko Gilze-Rijen. Smikovi sa podarilo na zemi zničiť dva bombardéry Junkers Ju 88. Jeho Spitfire bol však zostrelený protilietadlovou obranou. Smik prežil núdzové pristátie a vďaka príslušníkom holandského odboja sa mu podarilo niekoľko týždňov skrývať pred Nemcami v rôznych dedinách a v meste Breda. Ešte v septembri sa dostal späť do Anglicka.

V novembri 1944 sa stal veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Peruť sa podieľala na leteckej podpore britských jednotiek, sprievode bombardérov a podnikala útoky na nemeckú dopravu. Útoky na pozemné ciele (angl. interdiction) boli kvôli silnej protileteckej ochrane obzvlášť nebezpečné a 28. novembra 1944 pri útoku na železničnú stanicu v Zwolle protilietadlová obrana Smikovo lietadlo ťažko poškodila. Pri pokuse o pristátie Smik havaroval a bol na mieste mŕtvy. Zahynul vo veku 22 rokov.

Smikovo telo bolo správne identifikované až v roku 1965.^[3] Následne ho previezli do belgického Evére a neskôr do Gentu, kde bolo pochované na vojenskom cintoríne. V roku 1994 boli jeho pozostatky znovu exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie. Otto Smik bol povýšený in memoriam do hodnosti generálmajora vzdušných síl Slovenskej republiky.

Poznámky

V roku 1994 vznikol o Ottovi Smikovi dokumentárny film Stratený syn Slovenska. (Slovenská televízia Bratislava, scenár Drahoslav Machala, réžia Fedor Bartko).
Od 28. augusta 2002 nesie Smikovo meno Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač.^[4]
Po Ottovi Smikovi bola v roku 2012 pomenovaná aj putovná cena Best display Smik Trophy, ktorú dostane víťazná dynamická letecká ukážka na leteckých dňoch na Letisku Sliač.^[5]
V Holandskom meste Zwolle kde zahynul je po ňom pomenovaná ulica Otto Smikstraat (Ulica Otta Smika). Sú po ňom pomenované aj ulice v Bratislave (Smikova) a v Prahe (Smikova).

Referencie

↑ Otto Smik. http://www.valka.cz/clanek_1084.html.
↑ Liškutín, M., Letecká služba. Svět křídel, Cheb, 1991, s. 55-56
↑ Otto Smik [online]. osobnosti.sk, [cit. 2011-12-07]. Dostupné online.
↑ Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač [online]. Sliač: Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač, [cit. 2013-09-08]. Dostupné online. Archivované 2013-01-24 z originálu.
↑ Best display Smik Trophy [online]. Banská Bystrica: Slovenská letecká agentúra, 18.05.2011, [cit. 2012-09-10]. Dostupné online. Archivované 2012-09-13 z originálu.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto Smik

Externé odkazy

[1] Otto Smik. http://www.valka.cz/clanek_1084.html.

[2] Liškutín, M., Letecká služba. Svět křídel, Cheb, 1991, s. 55-56

[3] Otto Smik [online]. osobnosti.sk, [cit. 2011-12-07]. Dostupné online.

[uvodka-4] Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač [online]. Sliač: Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač, [cit. 2013-09-08]. Dostupné online. Archivované 2013-01-24 z originálu.

[trophy-5] Best display Smik Trophy [online]. Banská Bystrica: Slovenská letecká agentúra, 18.05.2011, [cit. 2012-09-10]. Dostupné online. Archivované 2012-09-13 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]