Preskočiť na obsah

Emil Skákala

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emil Skákala
slovenský krasokorčuliar, rozhodca a funkcionár
Emil Skákala
Narodenie6. august 1922
Leopoldov, Slovensko
Úmrtie27. júl 1990 (67 rokov)
Bratislava, Slovensko
Ing. Emil Skakala

Ing. Emil Skákala (* 6. august 1922, Leopoldov – † 27. júl 1990, Bratislava) bol slovenský krasokorčuliar, predseda Krasokorčuliarskeho oddielu Slovan Bratislava, predseda Československého krasokorčuliarskeho zväzu v Prahe, medzinárodný rozhodca v tancoch na ľade, zástupca Československa v ISU, International Skating Union, riaditeľ ZARES, Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy, vládny splnomocnenec pre Wiener Internationale Gartenschau WIG 1964.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo prežil v Leopoldove. Ako desaťročný sa presťahoval do Bratislavy. Vyštudoval učiteľskú a obchodnú akadémiu. Počas štúdia sa venoval aktívne krasokorčuľovaniu. Najskôr ako pretekár v kategórii jednotlivcov, neskôr v párovej jazde a napokon v tancoch na ľade. Jeho partnerkou bola legendárna Hilda Múdra. Zúčastnil sa niekoľkých Majstrovstiev Slovenska a ČSSR, získal titul Majster Slovenska a Moravy, Akademických majstrovstiev sveta v Špindlerovom Mlýne a v Davose. Po skončení aktívnej činnosti získal kvalifikáciu trénera a rozhodcu prvej triedy. Rozhodoval na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní. Viac než 30 rokov pôsobil v zodpovedných funkciách:

  • Predseda krasokorčuliarskeho oddielu Slovan Bratislava
  • Predseda Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu
  • Predseda Československého krasokorčuliarskeho zväzu v Prahe

Aj jeho zásluhou vyrástlo v tom čase na Slovensku mnoho talentovaných a úspešných krasokorčuliarov a trénerov. Patria medzi nich Karol Divín, Eva Grožajová, Marian Filc, Júlia Golonková, Liana Drahová, Vlachovská, Bartošievič, Diana Skotnická a Martin Skotnický, Ondrej Nepela, Miroslav Šoška a Jozef Sabovčík.

Popri zamestnaní študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku 1950. Nastúpil do ZARESu ako plánovač. Roku 1952 sa stal riaditeľom ZARESu. Tu pôsobil 3 desiatky rokov, až kým roku 1982 neodišiel do dôchodku.

V období jeho riaditeľovania bola Bratislava kvitnúcou oázou najmä na jar, keď na námestiach a uliciach rozkvitlo státisíce tulipánov. Bol zakladateľom medzinárodnej kvetinovej výstavy Flóra Bratislava.

Bol iniciátorom mnohých krasokorčuliarskych súťaží, ako napr. Veľká cena SNP, Veľká cena Bratislavy, ľadovej revue To je moja melódia a Poďte s nami. V tomto období boli častými hosťami Bratislavy ľadové revue Wiener Eisrevue a Holiday on Ice.

  • Zlatý odznak ISU
  • Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu
  • Rad práce
  • Čestný občan mesta Leopoldov in memoriam

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]