Bengálsky záliv
Bengálsky záliv (bengálsky বঙ্গোপসাগর, Bangópaságara, hindsky बंगाल की खाड़ी, Bangála kí kháda, telugsky బంగాళాఖాతం, Bangálákhátam, tamilsky வங்காள விரிகுடா, Vankála virikutá, anglicky Bay of Bengal) je časť severnej oblasti Indického oceánu a tvorí jeho najväčší záliv. Má tvar trojuholníka, ktorý je na západe ohraničený pobrežím Srí Lanky a Indie, na severe Bangladéša, na východe Mjanmarskom a Malajským polostrovom a na juhovýchode severným pobrežím ostrova Sumatry. Vo východnej časti zálivu ležia súostrovia Andamany a Nikobary.
Má rozlohu 2 172 000 km² a hĺbku maximálne 3 955 m. Je to najväčší záliv na Zemi. Do zálivu sa zo severu vlievajú Ganga, Brahmaputra. Tieto dve rieky vytvárajú mohutnú podmorskú deltu, najväčšiu svojho druhu.[1] Zo severu sa do zálivu vlieva aj Meghna, z východu Iravadi a zo západu Mahánadí, Gódávarí, Krišna a Kávérí. Rieky do zálivu vlievajú cca 1 222 mil. m3 sladkej vody. Záliv má z tohto dôvodu nízku salinitu. V tejto oblasti je častý výskyt cyklón. Záliv je pre miestne obyvateľstvo dôležitý. Poskytuje veľký zdroj rýb.[2]
Referencie
upraviť- ↑ ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
- ↑ R.W., MCCOLL, PH.D.. Encyclopedia of World Geography. New York : Facts On File, Inc., 2005. ISBN 978-0-8160-7229-3.
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |