Preskočiť na obsah

Slovenská národná strana (1990)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z SNS (1990))
 Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.

Súradnice: 48°08′30″S 17°07′00″V / 48,141709°S 17,116613°V / 48.141709; 17.116613

Slovenská národná strana
Slovenská národná strana
Základné informácie
SkratkaSNS
Založenie7. marec 1990
Materská stranaSNS (1871)
PredsedaAndrej Danko
PodpredsedaJana Beňáková Tulisová
Zdenko Čambal
Milan Garaj
Dagmar Kramplová
Ján Krišanda
Najviac poslancov22 (NR SR 1990)
1 (EP 2009)
Poslancov
10 / 150

0 (EP)
Volebný výsledok▲ 5,62% (NR SR 2023)
4,09 % (EP 2019)
Ideológienárodný konzervativizmus,

slovenský nacionalizmus,
ekonomický nacionalizmus,
pravicový populizmus,
sociálny konzervativizmus,
euroskepticizmus,
anti-imigrácia

panslavizmus
Politické spektrumSociálne - pravica až krajná pravica Ekonomicky - Stredoľavica
Počet členov▼ 2 205 (31.12.2022)[1]
Medzinárodné organizácie
Európska politická stranaEurópa slobody a demokracie
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMládež SNS
SídloŠafárikovo nám.3
814 99 Bratislava
Farby    
Modrá
Webwww.sns.sk
Sídlo na Šafárikovom námestí 3 v Bratislave

Slovenská národná strana (skratka: SNS) je parlamentná národná[2] politická strana pôsobiaca na Slovensku. Bola založená 7. marca 1990 a hlási sa k myšlienkovému odkazu historickej Slovenskej národnej strany pôsobiacej v rokoch 1871 – 1938. Predsedom je od roku 2012 Andrej Danko.

História strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Ustanovujúci snem strany SNS sa konal 19. mája 1990 v Žiline. Definuje sa ako národne orientovaná, konzervatívna, stredo-pravá strana opierajúca sa o európsky-kresťanský hodnotový systém. Jej piliere sú tri rovnako ako slová v názve: národný, kresťanský a sociálny. Prvým predsedom strany sa stal Viťazoslav Móric. Ten bol predsedom do septembra 1990, kedy sa svojej funkcie vzdal a 23. marca 1991 bol spolu so zmenou stanov strany za predsedu zvolený Jozef Prokeš. Vo voľbách do Slovenskej národnej rady v roku 1990 strana získala 470 984 hlasov (13,94 %) a skončila s 22 kreslami v SNR na treťom mieste. SNS bola v opozícii. [3]

V ďalších voľbách do SNR v roku 1992 SNS získala 244 527 hlasov (7,93 %), ktoré znamenali 15 kresiel v SNR. HZDS spolu s SNS zostavila druhú vládu Vladimíra Mečiara. SNS získala ministerstvo hospodárstva (Ľudovít Černák), neskôr ministerstvo školstva (Jaroslav Paška) a 2 kreslá podpredsedov vlády pre Jozefa Prokeša a Mariána Andela. Na IV. sneme SNS sa predsedom stal vtedajší minister hospodárstva Ľudovít Černák, ktorý zaviazal ministrov, vedenie a poslanecký klub zastaviť prenikanie maďarskej iredenty a násilnú maďarizáciu Slovákov a názvov na juhu Slovenska.[3]

V roku 1994 vystriedal Černáka na poste predsedu SNS Ján Slota. V predčasných parlamentných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994 SNS obsadila siedme miesto a s 5,40 % sa tesne dostala do NR SR. Strana bola s 9 poslancami súčasťou tretej vlády Vladimíra Mečiara spolu s HZDS, RSS a ZRS. SNS získala 2 ministerstvá. Ministrom obrany sa stal Ján Sitek a ministerkou školstva bola Eva Slavkovská. Podpredsedom NR SR za SNS bol Marián Andel. Politickej opozícii premiér Mečiar po voľbách odkázal: „Je po voľbách, zvyknite si!“. Tento výrok charakterizoval celé nasledovné obdobie, kedy takmer všetku moc v štáte uchvátila vtedajšia vládna koalícia. Ministerke Slavkovskej sa pripisujú viaceré nacionalistické či protimaďarské kroky. Ministerstvo podporilo v školách knihu Dejiny Slovenska a Slovákov (1945-1993) od Milana S. Ďuricu. Jeho prácu viacerí historici úplne odmietajú. Kniha ospravedlňuje Slovenský štát a úlohu Jozefa Tisa či spochybňuje Slovenské národné povstanie. Proti knihe vystúpil Historický ústav SAV, a keďže sa kniha financovala z európskych peňazí, kauza sa dostala až na medzinárodnú úroveň. Spor sa skončil až tým, že ministerstvo na naliehanie Únie neodporučilo knihu používať na školách. Ďalší prešľap ministerky voči našim Maďarom bol v podobe dvojjazyčných vysvedčení. Ministerka stopla ich vydávanie v školách s vyučovacím jazykom maďarským, čo spôsobilo protesty rodičov aj pedagógov.[4]

Prelomové parlamentné voľby v roku 1998 stranu poslali do opozície. SNS s 304 839 hlasmi, ktoré predstavovali 9,07 % a 14 mandátmi skončila piata. Práve z tohto obdobia pochádza viacero vyjadrení Jána Slotu, ktoré sú často považované za kontroverzné. Snáď najznámejším je jeho vyhlásenie „my pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť“, ktoré zaznelo na mítingu HZDS 5. marca 1999. Kritizovaný býva aj pre arogantné správanie na verejnosti alebo hrubé vyjadrovanie sa o svojich oponentoch.[5]

Slotove začiatky sprevádzali viaceré nezhody, pre rozpory vo vedení ho v roku 1999 z postu lídra odvolali pre opakované zlyhania pri verejnom obstarávaní. Postu sa vtedy zhostila Anna Malíková, dnes Belousovová. Udalosti na seba nenechali dlho čakať a Slota ponížený svojím zosadením siahol po možnosti vytvoriť si svoju novú stranu, tentokrát P-SNS ako Pravú slovenskú národnú stranu.[6]

Vo voľbách do NR SR v roku 2002 obe "Slovenské národné strany" pohoreli. SNS s 3,33 % a Slotova Pravá SNS s 3,65 % a do parlamentu sa nedostali. SNS si v roku 2003 zmenila svojho predsedu a nastúpil Peter Súlovský. Tento rok priniesol aj opätovné zmierenie národniarov. Slota sa stal opäť predsedom s Belousovovou ako podpredsedníčkou. Heslo snemu „zabudnime na vzájomné sváry a nezhody, pred nami je nová budúcnosť“ sa teda naplnilo. „Je to symbolické. Pred pár rokmi sa v tejto miestnosti začali rozkoly v našej strane. Ukázalo sa, že to bola hrubá chyba,“ povedal Slota, uviedli v správe o sneme Žilinské noviny.[6]

V parlamentných voľbách v roku 2006 SNS získala 11,73 % hlasov, čím predbehla svojho rivala SMK o 0,05 % a spolu so stranami SMER a ĽS-HZDS sa stala vládnou stranou v prvej vláde Roberta Fica. SNS pripadli 3 ministerstvá a 7 štátnych tajomníkov. Minister školstva sa stal Ján Mikolaj, ministrami výstavby a regionálneho rozvoja sa postupne stali Marian Janušek, Igor Štefanov a neskôr bol vedením poverený Ján Mikolaj a ministrami životného prostredia sa postupne stali Jaroslav Izák, Ján Chrbet, poverený Ján Mikolaj, Viliam Turský a 28. augusta 2009 rezort pripadol SMERu. Spor v roku 2008 vyvolala maďarská vlastiveda a dejepisná čítanka. Ministerstvo školstva z nej vymazalo maďarské názvy a tie slovenské skloňovalo v maďarskom texte tak, že podľa jazykovedcov išlo o gramatické nezmysly. S riešením však nesúhlasila ani SMK a žiadala také vydávania ako za predchádzajúcej vlády. Slota vtedy obviňoval SMK, že organizuje občianske protesty: „Len kvôli tomu, že maďarské nápisy nie sú hneď vedľa slovenských, ale až na konci učebnice. Vyzýva doslovne k občianskym nepokojom, čo je podľa nás triviálne a umelo nafúknuté.“[4] V roku 2007 varoval Slota pred snahou maďarských politikov oddeliť juh Slovenska od zvyšku krajiny, ako príklad na zastrašenie uvádzal Kosovo. „Keď nebude na Slovensku prijatý taký úzus, že všetci obyvatelia Slovenska ho budú akceptovať ako svoju vlasť, tak dovtedy na Slovensku nebude pokoj,“ vyjadril sa vtedy pre ČTK.[7]

Do pamäti sa zapísali aj Slotove výroky o spájaní Maďarov a Rómov, ako tých neprospešných pre Slovákov, do jedného vreca: „My si prajeme, nech sa trebárs aj všetci Cigáni prihlásia k maďarskej národnosti a potom všetci spoločne nech prejdú cez Dunaj a máme po probléme aj v cigánskej, aj v maďarskej otázke,“ povedal Slota v roku 2011. Urážal aj predsedu SMK Józsefa Berényiho, ktorého vyzýval, aby po získaní maďarského občianstva vrátil to slovenské. Neskoršieho predsedu SMK Pála Csákyho prirovnal v diskusii televízie TA3 v roku 2007 k zhnitému lajnu. Maďarskú ministerku nazval zase strapatou pani či chuderou. Ďalším obvineniam čelil aj za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Odmietavo vystupoval aj proti homosexuálom, pamätné je aj vulgárne vynadanie policajtke, ktorá nechcela pustiť jeho šoféra do garáže parlamentu. V obľube nemal ani Malíkovú. Za šoférovanie pod vplyvom alkoholu dostal v roku 2016 podmienku, na konte mal viaceré opilecké prešľapy.[7]

Vo voľbách do NR SR v roku 2010 sa SNS veľmi tesne s 5,08 % dostala do parlamentu a skončila s 9 poslancami v opozícii. V roku 2011 dáva strane svoje zbohom Anna Belousovová a neskôr zakladá aj svoju stranu Národ a spravodlivosť. [8]

Pre SNS je čierny rok 2012 kedy sa v predčasných parlamentných voľbách ani nedostala do parlamentu. Získala 4,55%. Ján Slota sa ďalej o predsedníctvo neuchádzal. Rok 2012 priniesol novú národniarsku hviezdu, Andreja Danka. Belousovová vtedy na jeho zvolenie vo svojom blogu reagovala, že „je smiešne, že sa predsedom SNS stal človek, ktorého materinská reč je maďarčina. Jeho matka je Maďarka ako repa! Nemám nič proti Maďarom, ale myslím si, že Slováci ešte nie sú natoľko retardovaný národ, aby im predsedu národnej strany musel robiť Maďar“. Čestným predsedom strany sa stal Slota, v roku 2013 ho však delegáti vylúčili ako výsledok disciplinárneho konania pre nehospodárne nakladanie s majetkom SNS, čím ohrozil jej existenciu. „Niekto, kto vylučuje, musí mať aj dôvod k tomu, aby vylučoval. A tento dôvod tam nie je,“ reagoval vtedy Slota. Do strany sa v roku 2014 vrátil aj bývalý poslanec a zakladateľ strany Anton Hrnko. Pod Dankovým vedením vidno tendenciu zmierovania sa s Maďarmi. V roku 2015 vyzval Bugára, aby jeho strana riešila problémy, ktoré ľudí na Slovensku skutočne trápia a nevyťahoval kauzy z minulosti. Odkazoval pritom na Bugárove výroky na tému Benešových dekrétov. Danko chcel SNS navrátiť zašlý lesk a slávu a spraviť z nej zase silnú politickú stranu, ktorá má svoje uznávané miesto v parlamente. A to sa mu aj podarilo.[9]

Volebné obdobie 2016 – 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v marci 2016 sa SNS pod vedením Andreja Danka vrátila do parlamentu. Strana skončila so ziskom 8,64 % hlasov na 4. mieste a získala 15 poslancov. Vstúpila do koalície (tretej vlády Roberta Fica) so stranami SMER-SD, MOST-HÍD a #SIEŤ. Predseda Danko sa stal predsedom parlamentu, strana tiež získala tri ministerstvá – Gabriela Matečná sa stala ministerkou pôdohospodárstva, Peter Plavčan ministrom školstva, vedy a výskumu a Peter Gajdoš ministrom obrany. Peter Plavčan z postu ministra odstúpil kvôli kauze eurofondov v auguste 2017, nahradila ho Martina Lubyová.[10] Rovnakí ministri zasadli aj do vlády Petra Pellegriniho, ktorá vznikla po podaní demisie tretej vlády Roberta Fica v marci 2018.

V komunálnych voľbách SNS uspela, keď získala po SMERe druhý najväčší počet mandátov starostov (160) a tretí najväčší počet poslancov obecných zastupiteľstiev (1678), viac mali iba SMER-SD a KDH.[11] Strana nepostavila žiadneho kandidáta do prezidentských volieb v roku 2019, hoci spočiatku sa uvažovalo o Andrejovi Dankovi.[12] SNS neuspela pri pokuse o návrat do Európskeho parlamentu vo voľbách v máji 2019, kedy získala len 4,09 % hlasov.

Na jeseň v roku 2019 SNS najprv ohlásila politickú spoluprácu so stranou KDŽP a spísali Memorandum za život a vlasť, tá však nakoniec pristúpila na kandidátku strany ĽSNS a SNS do nadchádzajúcich parlamentných volieb vstupovala samostatne.[13] Volebným heslom strany bolo "So srdcom za rodinu, za vlasť". Lídrom kandidátky sa stal predseda Danko, z druhého a tretieho miesta poslanci NR SR Jaroslav Paška a Eva Smolíková. 17. februára 2020 vydal bývalý predseda strany Ján Slota vyhlásenie, že SNS sa spoluprácou s maďarskou stranou v koalícii stratila pod vedením "kapitána Danku" národný a kresťanský charakter a že odporúča voličom aj členom SNS vo voľbách voliť stranu VLASŤ Štefana Harabina.[14]

Volebné obdobie 2020 – 2023

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 získala SNS len 3,16 % hlasov, čo bol najhorší výsledok v dejinách strany, a do parlamentu sa nedostala. V nadväznosti na neúspech ohlásil odstúpenie predseda strany Andrej Danko. V apríli Danko vyhlásil, že za predsedu opätovne nebude kandidovať, nakoniec kandidatúru ohlásil, jeho protikandidátom bol Anton Hrnko.[15] Na sneme SNS v Liptovskom Mikuláši 12. septembra 2020 bol Danko opäť zvolený do funkcie predsedu, keď porazil Hrnka v pomere hlasov 88 ku 27.[16] Hrnko následne ohlásil odchod zo strany.[15]

Volebné obdobie 2023 – 2027

[upraviť | upraviť zdroj]

V predčasných voľbách v roku 2023 bolo z kandidátky SNS zvolených 10 poslancov avšak členom SNS bol len jeden z nich, predseda Andrej Danko. „Teraz to totiž vyzerá tak, že jedinou ambíciou SNS bolo dostať Andreja Danka do parlamentu. To ostatné je nepodstatné“, povedal Danko, ktorý získal 68 726 prednostných hlasov.[17] Zvolení za SNS boli traja poslanci z NK/NEKA – Rudolf Huliak (58 875 prednostných hlasov), Ivan Ševčík (25 639) a Pavol Ľupták (13 046),[18] traja poslanci zo strany ŽIVOT – národná strana, ktorí vo voľbách 2020 kandidovali za ĽSNS: Tomáš Taraba, Filip Kuffa a Štefan Kuffa (aj R. Huliak v roku 2020 kandidoval za ĽSNS), Martina Šimkovičová (Hlas ľudu), Roman Michelko (Vlasť) a Peter Kotlár (bez straníckej príslušnosti).[17] Rozhodnutím predsedu NR SR z 25. októbra 2023 si štyria poslanci (Taraba, Šimkovičová a dvaja Kuffovci) mandát neuplatňujú z dôvodu vymenovania do funkcií a tak získali mandát z pozície náhradníka: podpredseda SNS Milan Garaj, podpredsedníčka SNS Dagmar Kramplová, Karol Farkašovský a Adam Lučanský (syn Milana Lučanského).[19] 22. októbra 2024 R. Huliak oznámil, že on a ďalší dvaja poslanci končia v poslaneckom klube SNS.[20] Koaličná rada (za účasti A. Danka) na svojom zasadnutí 25. novembra 2024 skonštatovala, že koalícia disponuje väčšinou v parlamente a koalícia bude rokovať s huliakovcami, len ak sa vrátia do klubu SNS.[21]

Vedenie strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedníctvo SNS zvolené na mimoriadnom sneme 6. septembra 2014 v hoteli Partizán na Táľoch tvoril predseda Andrej Danko, 1. podpredseda Jaroslav Paška, štyria podpredsedovia – Anton Hrnko, Vladimír Chovan, Eva Smolíková a Štefan Zelník a ústredný tajomník Stanislav Kmec.[22]

Súčasné vedenie strany, zvolené na sneme SNS 12. septembra 2020 v Liptovskom Mikuláši, tvoria:

Volebné výsledky

[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky volieb do Národnej rady SR (do r. 1993 Slovenskej národnej rady), v ktorých sa zúčastnila strana SNS.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % ▲/▼

%

počet mandátov ▲/▼

mand.

umiestnenie parlamentné postavenie
1990 Slovenská národná rada 470 984 13,94 % -
22 / 150
 - 3. Opozícia
1992 Slovenská národná rada 244 527 7,93 % ▼6,01
15 / 150
 ▼7 ▼4. Vláda s HZDS
1994 Národná rada SR 155 359 5,40 % ▼2,53
9 / 150
 ▼6 ▼7. Vláda s HZDS-RSS a ZRS
1998 Národná rada SR 304 839 9,07 % ▲3,67
14 / 150
 ▲5 ▲5. Opozícia
2002 Národná rada SR 95 633 3,32 % ▼5,75
0 / 150
 ▼14 ▼9. Neúčasť v parlamente
2006 Národná rada SR 270 230 11,73 % ▲8,41
20 / 150
 ▲20 ▲3. Vláda so SMER-SD a ĽS-HZDS
2010 Národná rada SR 128 490 5,07 % ▼6,66
9 / 150
 ▼11 ▼6. Opozícia
2012 Národná rada SR 116 420 4,55 % ▼0,52
0 / 150
 ▼9 ▼7. Neúčasť v parlamente
2016 Národná rada SR 225 386 8,64 % ▲4,09
15 / 150
 ▲15 ▲4. Vláda so SMER-SD, MOST-HÍD a SIEŤ (2016)

Vláda so SMER-SD a MOST-HÍD (2016 - 2020)

2020 Národná rada SR 91 171 3,16 % ▼5,48
0 / 150
 ▼15 ▼10. Neúčasť v parlamente
2023 Národná rada SR 166 995 5,62 % ▲2,46
10 / 150
 ▲10 ▲7. Vláda so SMER-SD, HLAS-SD

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana SNS.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2004* Európsky parlament 14 150 2,01 % 0 9. miesto neúčasť v parlamente
2009 Európsky parlament 45 960 5,55 % 1 6. miesto účasť vo frakcii EFD
2014 Európsky parlament 20 244 3,61 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente
2019 Európsky parlament 40,330 4,09 % 0 8. miesto neúčasť v parlamente
2024 Európsky parlament 28 102 1,90 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente
Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2004 7,5 5,0 5,1 4,1 2,6 4,7 5,0 4,9 5,7 4,5 6,8 6,5
2005 5,8 7,6 7,7 7,0 8,8 7,7 9,1 8,2 8,8 7,8 8,9 7,5
2006 5,2 5,5 7,3 8,4 9,2 9,7 12,5 15,3 16,9 17,8 19,5 21,6
2007 11,8 10,6 11,0 13,1 12,0 12,8 12,4 12,9 13,1 11,4 11,6 11,2
2008 14,0 12,4 15,8 16,5 15,1 14,9 15,4 14,4 16,0 12,6 14,7 15,2
2009 12,0 11,0 10,6 7,7 9,7 9,0 9,0 8,5 8,6 5,8 9,0 8,4
2010 6,2 6,2 6,3 8,6 6,1 7,7 6,2 5,0 6,1 7,8 7,8 5,5
2011 5,7 5,4 6,2 5,9 8,1 5,3 5,8 4,9 8,5 6,4 5,4 5,6
2012 4,8 4,2 4,7 3,7 3,3 5,0 4,1 4,5 3,9 4,9 4,6 4,8
2013 4,8 4,1 3,7 4,9 4,5 5,2 5,0 5,3 4,9 5,4 5,2 5,1
2014 5,2 4,8 4,5 4,7 5,1 3,4 3,5 4,5 4,2 4,7 4,6 5,1
2015 5,7 5,7 6,2 5,7 7,3 6,4 8,3 7,0 6,4 6,1 6,0 6,3
2016 7,3 8,7 11,1 . 11,2 14,5 . 14,0 12,6 . 12,8 13,7
2017 10,1 10,1 . 9,9 . 10,2 10,3 9,1 8,7 8,1 8,0 .
2018 8,6 . 10,0 . 10,1 9,8 . 9,4 9,2 8,0 .
2019 8,0 . . 7,5 . 7,3 . 7,0 6,8 6,9 6,8 5,4
2020 5,1/5,2 4,4 3,4 1,6 1,4 2,11/1,32 3,0 . . 2,1 2,2 .
2021 2,8 2,8 . 3,4 3,4 . . . 3,6 3,3 3,6 .
2022 3,9 . 3,8 3,6 . 3,7 . 3,9 . . 3,8 3,7
2023 3,6 3,4 4,0 5,5 5,1 5,3 6,4 . 5,8 .
2024 . 5,7 5,8 5,1 . 4,7 . . 4,7 .

1 prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho

2 prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: [25]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2017 . . . . . . . . 9,0 . 8,9 .
2018 . 9,9 . 10,7/10,9 10,1 10,2 . 11,0 10,9 10,2 9,2 9,3
2019 . 8,0 . 7,6 8,0 . . 7,1 . 6,4 6,4 .
2020 6,2/5,9 5,1/5,0 . 2,2 . 1,4 . . . 2,4 . 1,6
2021 . 2,3 3,6
2022 3,6 3,8 3,9 4,0 4,2 4,1 4,1 4,2 4,0
2023 4,1 4,0 4,2 4,3 4,4 4,7 5,1 5,8 6,0 . . 5,3
2024 5,3 5,4 5,1 5,1 5,2 5,0 5,0 4,9 4,9 4,8

Politici Slovenskej národnej strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Články o politikoch súčasnej Slovenskej národnej strany sú uvedené v kategórii Politici SNS (1990).

Predsedovia SNS

[upraviť | upraviť zdroj]

Odchod Jána Slotu

[upraviť | upraviť zdroj]

6. 10. 2012 sa na sneme strany v Žiline rozhodovalo o novom šéfovi strany. S počtom hlasov 153 vyhral Andrej Danko bez protikandidáta, traja členovia strany sa hlasovania zdržali.[29]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Výročná správa [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [cit. 2023-07-29]. Dostupné online.
  2. ↑ Nordsieck, Wolfram (c2012), „Slovakia“, Parties and Elections in Europe 
  3. ↑ a b RUSNAKOVA, Lucia. Kedy vznikla SNS?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
  4. ↑ a b RUSNAKOVA, Lucia. Aké protimaďarské názory odzneli za jeho líderstva?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
  5. ↑ Ján Slota. [s.l.] : [s.n.], 2024-10-18. Page Version ID: 7931944. Dostupné online.
  6. ↑ a b RUSNAKOVA, Lucia. Aký rozkol v strane sprevádzal Slotu?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
  7. ↑ a b RUSNAKOVA, Lucia. Čím zarezonoval Slota?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
  8. ↑ RUSNAKOVA, Lucia. Aké bolo pôsobenie SNS v parlamente?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
  9. ↑ RUSNAKOVA, Lucia. Čo priniesol Danko?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
  10. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Peter Plavčan odchádza, profesor s neistým úsmevom médiám ukázal svoju zraniteľnosť aj čierny opasok. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-08-17. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ A. Danko: Ďakujem štruktúram SNS za historický úspech v komunálnych voľbách [online]. sns.sk, 2018-11-11, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  12. ↑ TASR, lm. Danko nebude kandidovať za prezidenta. SNS nepostaví do volieb nikoho. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-01-27. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1336-1996.
  13. ↑ TASR. SNS podpísalo memorandum s KDŽP. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-09-20. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1336-720X.
  14. ↑ peb. Slota varuje vo videu pred Dankom. Ľuďom odporúča, aby volili Harabina. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-02-17. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1336-1996.
  15. ↑ a b GEHREROVÁ, Ria. Danko zostáva predsedom SNS. Hrnko plánuje odchod z politiky. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-09-12. Dostupné online [cit. 2020-10-22]. ISSN 1339-844X.
  16. ↑ ŠTENCLOVÁ, Eva. Danko je opäť predsedom SNS. Rafaj hovorí o kolektívnej samovražde. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-09-12. Dostupné online [cit. 2020-10-22]. ISSN 1336-197X.
  17. ↑ a b Zo SNS bude v parlamente iba Andrej Danko. [online]. spravy.rtvs.sk, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
  18. ↑ Rudolf Huliak hodil Danka cez palubu. Je to zradca, agresívny hulvát a mal by sa ospravedlniť Plavákovej, reaguje šéf SNS [online]. Aktuality.sk, 2024-10-01, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
  19. ↑ Do klubu SNS nastúpia ako náhradníci [online]. [Cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
  20. ↑ spravy.rtvs.sk, [cit. 2024-11-26]. Dostupné online.
  21. ↑ Koaličná rada podmienila rokovanie o požiadavkách huliakovcov ich návratom do klubu [online]. TASR, SITA, [cit. 2024-11-26]. Dostupné online.
  22. ↑ TASR. Rafael Rafaj už nie je podpredsedom SNS. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-09-06. Dostupné online [cit. 2020-02-17].
  23. ↑ ŠTENCLOVÁ, Eva. Danko je opäť predsedom SNS. Rafaj hovorí o kolektívnej samovražde. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-09-12. Dostupné online [cit. 2021-04-20]. ISSN 1336-197X.
  24. ↑ Predstavitelia [online]. sns.sk, [cit. 2021-04-20]. Dostupné online.
  25. ↑ Prieskumy volebných preferencií [online]. AKO.sk, 2016-02-03, [cit. 2020-02-05]. Dostupné online.
  26. ↑ ©TASR 2003. Na sneme SNS sa lídrom strany stal P. Súlovský. SME (Bratislava: Petit Press), 2003-05-03. Dostupné online [cit. 2023-10-12]. ISSN 1335-4418.
  27. ↑ TASR. Od vzniku Slovenskej národnej strany uplynulo 145 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-06-18. Dostupné online [cit. 2023-10-12].
  28. ↑ SITA. Právoplatným predsedom SNS je Súlovský. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2004-01-08. Dostupné online [cit. 2023-10-12]. ISSN 1336-197X.
  29. ↑ Slota už nie je šéfom národniarov [online]. hnonline.sk, 6. október 2012. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Slovenský portál
Politický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovenská_národná_strana_(1990)&oldid=7958725“